Kam sa podel úsmev romantika?

Snáď nikdy nebola väčšia potreba na romantikov ako dnes. V dobe tik-tokov, youtube, instagramov. Mám na mysli ozajstných, nepredstieraných romantikov, ktorí dokážu svojím romantizmom strhnúť ostatných. Takých, akým bol Luciano Pavarotti, ktorého nedožité 85 narodeniny si pripomenuli miliónové zástupy obdivovateľov jeho nenapodobiteľného hlasu. Syn pekára z Modeny, pôvodným povolaním učiteľ sa v dospelosti vypracoval na najjasnejšiu hviezdu operného neba. Jeho Rigoletto (spolu s Editou Grubrovou), Andrea Chénier, komicky nežný Nemorino v Elixíre lásky, Rodolfo v Pucciniho Bohéme a ešte mnoho ďalších postáv, sa stali legendárnymi ešte za jeho života. V každom vystúpení dokázal, že interpretačné umenie môže dosiahnuť taký umelecký náboj, akoby klasické operné dielo vzniklo práve vo chvíli, keď on do neho vložil život.

Z Pavarottiho si spravili modlu mnohí, najmä tí, čo na ňom zarobili milióny, alebo tí čo sa snažili na sebe zrkadliť odblesk jeho talentu. Iní, ktorí sa snažili súperiť v Lucianom na scéne, či na koncertoch, pripisovali jeho talent akémusi božskému daru. Herbert von Karajan o ňom povedal, že Boh pobozkal jeho hlasivky. Ale kto mu potom podaroval taký úsmev, ktorým okúzľoval celý svet?

Pavarotti nebol skromným, uzavretým géniom. Žil na plný plyn a nebránil sa novým priateľstvám. Najmä so ženami. V tieni však ostal jeho skutočný citový život otca, ktorý pre záchranu dcéry obetoval celé koncertné sezóny.

Luciano Pavarotti zanechal za sebou len málo dokumentov, ktoré by nám umožnili hlbšie preniknúť do jeho vnútorného sveta. Okrem jeho autobiografie a knihy jeho dlhoročného hudobného manažéra Herberta Breslina, máme k dispozícii jeho bohatý hudobný archív. Ale aj v ňom chýbajú mnohé unikátne vystúpenia, najmä na počiatku kariéry, spolu s Joan Sutherland, ktorá mu otvorila dvere do veľkého operného sveta.

S veľkým Lucianom sa však stratil jeho krásny úsmev romantika, ktorý, žiaľ, nenahradí ani tá najkvalitnejšia nahrávka. Úsmev, ktorý tomuto svetu teraz tak chýba.