Ako som sa naučil mať rád bombu

Spomínate si na film Stanleya Kubricka s nezabudnuteľným Petrom Sellersom? Bomba je tiež hlavným „hrdinom“ nového sedemdielneho filmu Igora Kopytova, ktorý odvysielala štátna ruská televízia začiatkom tohto mesiaca. Hovorí sa v ňom o vedcoch – fyzikoch, matematikoch, chemikoch a strojároch, ktorí sa podieľali na vývoji prvej sovietskej atómovej bomby RDS1. Nie je ani tak príbehom o dramatickom hľadaní východiska ako odstrániť monopol USA na strašnú zbraň. Je skôr o hľadaní šťastia, lásky a priateľstva medzi mladými ľuďmi, protagonistami príbehu.

Pri sledovaní filmu som si spomenul na knihu anglického historika Jonathana Wakera Oparation Unthinkable ( Operácia Nemysliteľné) s podtitulom Britský plán útoku na ZSSR v roku 1945. Keď som ju pred rokmi zbadal v ponuke jedného z najlepších vydavateľstiev historickej literatúry, pomyslel som si, že je to snáď omyl. Ale vôbec nie. Autor v nej podrobne opisuje supertajnú operáciu, ktorú pripravoval W. Churchill a jeho velitelia začiatkom roku 1945, teda krátko pred porážkou nacistického Nemecka.

Znie to naozaj ako nemysliteľné: zaútočiť na spojenca, vo chvíli, keď s nim bok po boku bojuje proti Hitlerovi. Navyše sa britský premiér snažil do tohto plánu zapojiť aj Spojené štáty, ktoré v tom čase už boli len pár mesiacov od skúšky prvej atómovej bomby. J. Walker nebol prvým britským historikom, ktorý sa snažil dopracovať k tomuto tajnému plánu, ale britský kabinet úporne tvrdil, že nič také nejestvovalo. Až roku 1998 priznali, že dokument s označením CAB 120-691 je hodnoverný. Churchill skutočne poveril svojich generálov vypracovať plán vojenského útoku na Sovietsky zväz, ktorý sa mal začať v júli 1945. Dobrodružstva sa mali zúčastniť okrem britských vojakov aj Američania, poľské jednotky generála Andersa a jednotky Wehrmachtu, ktoré sa ocitli v zajatí u západných spojencov. O tom, že sa počítalo s účasť vojakov, proti ktorým v čase plánovania bojovali, hovorí i fakt, že legendárny poľný maršal Montgomery dostal príkaz udržiavať jednoty porazeného Nemecka v pohotovosti a neničiť ich výzbroj a vojenskú techniku.

Pravdepodobnosť realizácie plánu Nemysliteľné sa zvýšila po tom, ako nečakane umrel americký prezident Roosevelt a nahradil ho H. Truman, podporovateľ projektu Manhattan, americkej atómovej bomby. Keď však prišli za Churchillom vojenskí plánovači, oznámili mu, že pomer síl v Európe je v neprospech Británie a ich potenciálnych spojencov. Útok v dvoch smeroch ( na sever i na juh) by mohol spôsobiť to isté, čo sa stalo Napoleonovi v roku 1812. Nakoniec sa aj Trumanovi odnechcelo bojovať, najmä nie po boku Británie. „Svoju“ bombu chcel použiť sám. Podľa vlastného uváženia. Tak, ako to urobil o pár mesiacov neskôr v Japonsku.

Jediní, kto nestratil chuť nabiť Rusov a zatlačiť ich k Uralu, boli Poliaci. Podmienky dohodnuté veľkou trojkou v Jalte síce garantovali Poľsku značne väčšie územie než pred septembrom 1939, ale nie také, o akom snívali.

Kniha J. Walkera vzbudila značný záujem a v súčasnosti je vypredaná. Našťastie sa však dá zohnať ruský preklad. V druhom brožovanom vydaní ju nazvali ako Churchillova Tretia svetová vojna, čo nie je celkom presné. Asi by bolo presnejšie hovoriť o pokračovaní svetovej vojny, ktorá sa začala v lete 1914. Všetky krátke či dlhšie obdobia bez vojen boli naozaj len prímerím. Otázne je, ako dlho sa budú následníci Churchilla i Trumana obávať možnej odvety? Nádej, že rozum prevládne nad emóciami je čoraz slabšia.