Včera sa novozvolený americký prezident priblížil k vysnívanému postu takpovediac na dosah. Od Bieleho domu ho delí už len posledný formálny krok. Aj u nás narastá očakávanie spojené s novou americkou administratívou. Je naozaj nová?
Joe Biden bol dve obdobia viceprezidentom pri Barackovi Obamovi. Za ten čas stihol po boku svojho šéfa zvýšiť do oblakov štátny dlh USA, zapáliť požiar na Blízkom východe, k čomu mu výrazne dopomohla dvakrát porazená kandidátka na post prezidenta Hillary Clinton. J. Biden sa zvlášť vyznamenal na Ukrajine. Štátny prevrat u našich susedov si vzal pod osobný patronát. Vrátane „usmerňovania“ reforiem správnym smerom. Pomáhal mu aj jeho syn, ktorý zahorel túžbou pomáhať Ukrajincom v naftovom priemysle. Ich romantizmus stál krajinu vyše desať tisíc obetí.
Návrat demokratov ku kormidlu dopomohol aj iným snívajúcim Američanom, ktorí horia túžbou pomáhať kdekoľvek na svete, najmä tam, kde sú americké vojenské základne, prípadne kde ešte nie sú. Okrem okúzľujúcej Kamaly Harris aj S. Power, bývalá predstaviteľka USA v OSN. Nebohý Vitalij Čurkin ju prirovnal k matke Tereze, keď sa v bezpečnostnej rade zastávala „barančekov“ zo sýrskej „umiernenej“, po zuby ozbrojenej opozície. Počet obetí sýrskeho konfliktu ešte nie je spočítaný, ani ukončený.
Nevieme čo nás čaká s novou administratívou v „zasnúbenej zemi“. Rovnako tápame, čo nám prinesie druhý rok s koronavírusom. Zatiaľ sa môžeme nadchýnať usmiatymi, zasnenými pohľadmi prezidentových ľudí z prebalov kníh, ktoré zaplnili výklady zatvorených kníhkupectiev po celom svete. Jedno je už dávno jasné. Kto za to všetko zaplatí.