Literatúra za hranicami

Starý vtip o tom, že najlepší politický režim je ten, ktorý dokáže vyriešiť problémy, ktoré sám vytvára, sa vrátil do obehu. Presviedčame sa o tom denno-denne v podaní super-vlád i tej, ktorej platíme dane . Neviditeľný nepriateľ najvyspelejšej krajiny je rovnako nebezpečný aj pre tú, ktorú nazývame rozvojovú. Všetko sa akosi pomiešalo do jednej chaotickej guči. Náš nepriateľ má svoje meno a znie hrôzostrašnejšie ako najhorší sen: covid19. Ale je neviditeľný vírus skutočne pôvodcom všetkého zla, s ktorým sa potýkame?

Veľké konferencie gigantov sa tento rok zaobišli bez okázalostí. Do Davosu sa nezhŕkli najsilnejší z najsilnejších, ani najbohatší z najbohatších. Uspokojili sa ako naši školáci a študenti s online konferenciou. Jej zakladateľ a predseda Klaus Schwab si pozval do debaty aj prezidenta ruskej Federácie Vladimíra Putina. Na začiatku všetko vyzeralo celkom v duchu predchádzajúcich konferencií. Ruský prezident konštatoval, že bez ohľadu na krízy v rokoch 2008 a 2020 možno považovať vývoj svetovej ekonomiky za posledných štyridsať rokov ako veľmi úspešný. Hrubý domáci produkt v porovnaní s kúpyschopnosťou obyvateľstva sa zdvojnásobil. Čo sa však skrýva za týmto ekonomickým zázrakom, pýta sa hostiteľa?

„ Ak máme hovoriť o rozdelení zisku spoločností, položme si otázku kde skončili tieto zisky? Odpoveď je známa – rozdelilo si ich jedno percento.“

Kto vie, či to po týchto slovách hostiteľ neoľutoval, že pozval do diskusie práve Vladimíra Putina:

„Ako sa zmenil život ostatných ľudí? Za posledných 30 rokov sa v mnohých vyspelých krajinách príjmy viac ako polovice obyvateľov nezvýšili, stagnovali. Ale ceny služieb spojených so vzdelávaním, zdravotníctvom vzrástli. А viete koľkokrát? Trikrát.”

Problémy, ktoré vyostrila pandémia vírusu covid19, nemožno pripisovať len„neviditeľnému nepriateľovi ľudstva“, tak ako sa to snažia teraz prezentovať na rôznych úrovniach. Ich pôvod siaha dokonca ešte ďalej do nedávnej minulosti, za hranicu krízy 2008. Odvtedy žijeme na úver. Najvyspelejšie krajiny, ktoré sa označujú ako G7, sú najväčšími dlžníkmi globálnej ekonomiky. Ruský prezident uviedol údaje Svetového menového fondu: úroveň súhrnného dlhu štátnych a súkromných sektorov sa blíži celkovo ku 200 percentám hrubého domáceho produktu, v niektorých krajinách presiahol 300 percent. V takejto situácii nie je možné realisticky počítať s tradičnými impulzmi rozvoja ekonomiky. Napriek tomu sa v najvyspelejších krajinách na plné obrátky rozbehol tlačiarenský stroj. Peniaze už dávno nevyjadrujú skutočnú hodnotu tovarov a služieb. Kríza sa s každým podobným krokom len prehlbuje. Bankári majú pred sebou už len jednu úlohu. Kúpiť čas a oddialiť krach. Aspoň na rok, ideálne do najbližších volieb.

Nemožno mať Klausovi Schwabovi za zlé, že sa snaží vzbudiť dojem, že moderná digitalizovaná a globalizovaná spoločnosť dokáže vyriešiť tieto problémy s použitím nových technológii opierajúcich sa o umelú inteligenciu, nanotechnológie, 3D tlačiarne, elektromobily… Nakoniec vždy otvorene presadzoval predovšetkým záujmy majiteľov akcií a nie drobných akcionárov. Ale zdá sa, že teraz aj jemu dochádzajú argumenty. Možnosti čeliť úspešne takýmto výzvam boli trestuhodne premárnené minimálne pred desiatimi rokmi. Otázne je, ako dlho bude presvedčivá výhovorka, že za všetko môže ten malý, neviditeľný vírus.

Na Mníchovskú konferenciu minulý víkend prezidenta Putina radšej nepozvali…