Mohutná sopka s jagavou ľadovou korunou, ktorá sa týči nad celou oblasťou Kaukazu, nespí. Ani v priamom ani prenosnom význame. Vedia to horolezci, ktorí sa na Elbruse pripravujú na oveľa vyššie výšky. Na vine sú sopečné výpary, ktoré robia výstup na 5642 metrov vysokú horu, porovnateľnú s výstupom na osemtisícovky. Na ploche čosi vyše 400 štvorcových kilometrov našli svoj domov historicky jedny z najstarších národov, ktorých korene siahajú k dávnovekej Asýrskej a Perzskej ríši. Z jednej strany sa rozprestierala Mezopotámia, z druhej strany mohutnej horskej hradby siahajúcej od Čierneho mora po Kaspické, sa nachádzali povolžské stepy a tradičná pravlasť Slovanov medzi Donom a Dneprom.
V tomto rozmanitom etnickom mori, medzi horskými kmeňmi iránskeho pôvodu a turkojazyčnými plemenami sa do dejín civilizácie zapísali aj starovekí Gréci. Bájna Kolchyda sa nachádzala práve tu, na biblickej hore Ararat. Ku kaukazskej skale prikul Zeus vzbúreného Prométea.
Novovek už zastihol etnické mravenisko rozdelené medzi dve vierovyznania: kresťanských Arménov a Gruzíncov, v jednom, moslimských Azerbajdžanov a Kumykov, obyvateľov Čečenska, Dagestanu, Osetska, v druhom. Značná časť žila na úrodnej rovine, menšie etnické skupiny v ťažko dostupných horách.
Britský historik James Forsyth v rozsiahlom diele o dejinách Kaukazu oprávnene tvrdí, že táto časť Zeme na rozhraní európskeho a ázijského kontinentu, sa stala horúcou pôdou v dôsledku konfliktov medzi impériami. V duchu vlastných predstáv si však všíma predovšetkým výboje Ruského impéria. O snahe Britkej koruny kolonizovať čo najväčšie územie v oblasti stredného východu a zvlášť tie, kde sa nachádzali prírodné suroviny, taktne mlčí. Horiaca zem naftových polí v Baku bola hlavným lákadlom nielen pre Britov, Francúzov a Nemcov. Kým ruský cár upevňoval svoje južné hranice diplomaciou i armádou ( prvá Čečenská vojna v druhej polovici 19. storočia trvala s prestávkami temer sto rokov), Briti stihli kolonizovať nielen indický subkontinent, ale aj značnú časť Blízkeho východu a severnej Afriky.
O napätie a nestabilitu sa v tejto oblasti vždy postaralo aj Turecko. Idea panturkizmu siaha hlboko do minulosti Osmanskej ríše. Dnes ju prebúdzajú nielen politici v Ankare. Zapálili sa pre ňu aj nacionalisti v Baku. Aj z druhej strany kontinentu, z „podnebesnej“ Číny, zavial silný vietor. Ale nie do plachiet turkomanov, rovno im do tváre. A akoby nebol nový kaukazský uzol dosť zamotaný, svoje ambície sa snaží uspokojiť aj Gruzínsko, kráčajúce míľovými skokmi do NATO.
Ale to sú už dejiny súčasnosti. Vrátime sa ešte nazad a spolu s autormi nesmrteľných literárnych diel sa ešte raz prizrieme tomuto čarokrásnemu klenotu Zeme.
+++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty