Literatúra za hranicami

Voľby prezidenta v USA neboli neither free nor fair (ani slobodné, ani čestné), myslí si Margarita Simonjan, jedna z najvplyvnejších žien na svete, šéfka najnenávidenejšej  (štátnymi orgánmi a konkurenciou na Západe) spravodajskej televízie RT, na druhý deň po. Výber Američanov sa podľa nej obmedzil na voľbu medzi polohlupákom a slabomyseľným. Kladie si otázku, prečo veľký národ, ktorý sa hrdí prívlastkom najsilnejšieho na svete, nenašiel vo svojich radoch čestného, schopného, energického a charizmatického vodcu?

Ak by sa niekomu zdali slová Simonjan vulgárnym či neopodstatneným, pokúsme sa pozrieť na to, čo sa udialo v USA, jej očami. Margarita si k Amerike vytvorila silný citový vzťah. Dospievala v tejto krajine, v americkej rodine, kam ju pozvali v rámci výmenného programu. Ako uznávaný odborník v oblasti médií si nemôže nevšímať, čo sa vlastne stalo počas volieb:

Po prvé je, podľa nej, zarážajúce, koľko narušení zákonov zaznamenali v predvolebnej kampani a počas samotných volieb.

Po druhá predvolebnú kampaň a voľby nekontrolovali medzinárodní pozorovatelia, tak ako je to pravidlom napríklad v demokratickej Európe.

Po tretie samotný volebný systém v USA je tak neprehľadný a komplikovaný. Princíp, že vyhráva ten kandidát, kto získa najviac hlasov, v tejto krajine neplatí. Inými slovami povedané, hlasy voličov nie sú rovnocenné.

Po štvrté voľby sprevádzajú početné korupčné škandály. Cena za post jedného z dvojice kandidátov dosahuje rekordné sumy. Ako stovky miliónov kandidát získa ostáva verejným tajomstvom.

Po piate média sa správajú k jednotlivým kandidátom neobjektívne, jednostranne preferujú jedného z nich, nevyberaným spôsobom útočia na protikandidáta.

Po šieste prezidentská predvolebná kampaň na sociálnych sieťach bola cenzurovaná.

A na záver, kampaň i voľby sa uskutočnili v podmienkach neustávajúcich pouličných nepokojov.

Viete si predstaviť, čo by povedal state department, keby sa niečo podobné udialo v niektorej európskej, ázijskej, africkej, latinskoamerickej krajine?