Založ si blog

Posledná borba vzplála

Pred časom vzplanul „nežný“ spor, kedy a kde sa začala novembrová demonštrácia 1989 roku. V Prahe na Národnej triede, alebo v Bratislave pred budovou UK? V skutočnosti sa začala oveľa skôr a celkom inde. Odpoveď na otázku kedy a kde si necháme na záver. Dôležité je pre nás konštatovanie, že v novembri 1989 sme boli naozaj poslednou krajinou „alte schulle“ socializmu, ako sa o Československu vyjadrila známa rakúska novinárka.

Mimochodom, novinári zo zahraničia boli už dávno pred 17. novembrom pripravení v Prahe sledovať v priamom prenose pád režimu. Mali už za sebou letné prenosy z Varšavy, kde prišla o moc vládnuca PZPR v parlamentných voľbách. U našich južných susedov sa skorodovaný režim robotníckej strany zosypal pod nátlakom prebudeného národného sebavedomia Maďarov, posilneného ekologickým hnutím odmietajúcim spoločné vodné dielo na Dunaji. Pre našich južných susedov bolo silným impulzom aj letné dobrodružstvo trabantových Nemcov na Balatone, ktorí si vymohli návrat domov cez Rakúsko. Ale nie do NDR, ale do západného Nemecka. Druhá časť rozložila stanový tábor v Prahe na Malej strane v záhrade veľvyslanectva NSR. ATak si vymohli voľný priechod na Západ.

Televízne spravodajstvo zohralo počas „karnevalu revolúcii“ rozhodujúcu úlohu. Aj to, ktoré „chytali“ na rakúsky a nemeckých hraniciach nielen obyvatelia Bratislavy, Chebu a iných miest. V krajine sa už objavili prvé satelitné prijímače, v inštitúciach ale i v súkromí. Cestovanie na západ za spotrebnou elektronikou, najmä za prvými „pécečkami“, nadobudlo charakter národnej horúčky. Celé rodiny si vybavovali „devizáky“ (finančné prostriedky v cudzej mene) nie aby navštívili rekreačné oblasti, alebo kultúrne pamiatky, ale najbližšie nákupné stredisko za hranicami.

O revolučných cieľoch, o politických programoch rodiacich sa spoločenských hnutí nebolo ani chýru ani slychu. Objavili sa až na druhý deň po. Na rozdiel od takých krajín ako Poľsko, vnútri spoločenského diania sa u nás nevyvinuli hnutia, ktorých program obsahoval jasne definované politické ciele. U nás nebola ani Solidarność, ani KOR, hoci sa časť intelektuálnych a záujmových skupín, takzvaných neformálnych organizácii, vyjadrovala aj k politickým otázkam. Avšak veľmi opatrne, v duchu českého „jen abychom nepopudili“. Na jar 1989 vyšla v Melantrichu ani nie sto stranová brožúra „Mezinárodní dokumenty o lidských právech a humanitárních otázkách.“ Brožúrka za sedem „kačiek“ vyšla v náklade 150 tisíc kusov a autor týchto riadkov si ju zakúpil voľne v trafike na železničnej stanici. Bol to mimoriadny čin i z toho hľadiska, že vydavateľom nebola štátostrana, ale Československá strana socialistická, jedna z pätice strán Národného frontu.

Za hranice ľudských práv a ekologických otázok sa u nás nedostali ani takzvaní obrodní komunisti, vylúčený z KSČ po roku 1968, ktorí vystrčili hlavy krátko pred novembrom s vyhláseniami, že je čas na obrodu dubčekovskej politiky socializmu s ľudskou tvárou.

Úloha samizdatových filozofov, ideológov a teoretikov z vedeckých ústavov sa nafúkla až po prevrate. Dobre zabezpečení viedli po súkromí siahodlhé debaty, čo by bolo keby… Ako sa ukázalo hneď po novembri 1989, v úlohe zodpovedných realizátorov snov a plánov, zlyhali na plnej čiare. S odstupom času sa ich názory zdajú nielen naivné, ale priam utopické. V revolučnom ošiali novembrových dní na námestiach zaplnených vzdelanými, sýtymi a dobre oblečenými ľuďmi, zneli ich reči ako balzam na dušu. Vzbudili v nás veľké očakávania, ktoré sa skončili už v lete nasledujúceho roku tvrdým pristánim na chladnom asfalte skutočnosti.

V predvečer 17. novembra 1989 sedeli budúci vodcovia „nežnej revolúcie“ v teple na chalupe a inde v bezpečí. Ktosi ich vopred upozornil, aby sa vyhli prítomnosti v hlavnom meste práve v čase, keď sa mala konať „pokojná spomienka“ študentov na udalosti spred pol storočia. Kto ich upozornil, povieme si zajtra.

Máme právo poznať pravdu?

30.11.2020

Právo čítať, počúvať, sledovať na obrazovkách pravdu nám poskytuje Ústava SR. V článku 26 je zakotvená „garancia slobody prejavu a práva na informácie.“ To, že nám umožňuje slobodu prejavu však neznamená, že nám garantuje aj právo na pravdivú informáciu a už vôbec nás nechráni pred úmyselným či neúmyselným šírením nepravdivých informácii. A v tom je [...]

Ako som sa naučil mať rád bombu

19.11.2020

Spomínate si na film Stanleya Kubricka s nezabudnuteľným Petrom Sellersom? Bomba je tiež hlavným „hrdinom“ nového sedemdielneho filmu Igora Kopytova, ktorý odvysielala štátna ruská televízia začiatkom tohto mesiaca. Hovorí sa v ňom o vedcoch – fyzikoch, matematikoch, chemikoch a strojároch, ktorí sa podieľali na vývoji prvej sovietskej atómovej bomby RDS1. Nie je [...]

Cena za demokraciu

17.11.2020

Keď som písal román Prehra, trochu som pochyboval, či sa udržím v strohej línii faktov. Niežeby to bola podmienka žánru, ale zaumienil som si, že hrdinovia románu sa budú pohybovať v skutočnom prostredí. Prinajmenšom v rozsahu, aký som zažil aj sám, v tom čase reportér týždenníka. Záverečnú časť som nazval podľa básne Juliana Tuwina Bál v opere. Nikto tak dobre [...]

Francúzsko polícia protesty

Sporný návrh francúzskeho bezpečnostného zákona prepracujú

30.11.2020 19:23

Zákon mal obmedziť právo filmovať alebo fotografovať službukonajúcich policajtov.

Tibor Gašpar / Peter Hraško /

Exšéf NAKA Hraško zostáva vo väzbe, Najvyšší súd odmietol jeho sťažnosť

30.11.2020 18:46

Bývalého šéfa NAKA zadržali v rámci akcie Očistec spolu s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom.

nemocnica, Ružinov, Bratislava

Zdravotnícke zariadenia budú mať naďalej ochranu pred exekúciami

30.11.2020 18:46

Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Polícia

O post policajného prezidenta sa uchádzajú zatiaľ štyria kandidáti

30.11.2020 18:25

Pondelok je posledný deň na podanie žiadosti o zaradenie do výberového konania.

eurobooks

...za hranicami literatúry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 31
Celková čítanosť: 23121x
Priemerná čítanosť článkov: 746x

Autor blogu