Založ si blog

Cena za demokraciu

Keď som písal román Prehra, trochu som pochyboval, či sa udržím v strohej línii faktov. Niežeby to bola podmienka žánru, ale zaumienil som si, že hrdinovia románu sa budú pohybovať v skutočnom prostredí. Prinajmenšom v rozsahu, aký som zažil aj sám, v tom čase reportér týždenníka. Záverečnú časť som nazval podľa básne Juliana Tuwina Bál v opere. Nikto tak dobre nezachytil „pánske zábavky“ ako on. Ibaže v tom čase, keď sa odohrával na uliciach našich miest prevrat, bol som ďaleko od domova a udalosti novembrových dní 1989 roku som mal sprostredkované od blízkych a od kolegov.

Po návrate domov ma neprekvapilo, že som uvidel v parlamente, vo vládnych kreslách ľudí, s ktorými som viedol na stránkach týždenníka rozsiahly dialóg o problémoch krajiny. O tom, ako sa s nimi popasovať, ako ich riešiť. Čosi ma však prekvapilo. Všetci do jedného akoby šibnutím čarovného prútika zmenili nielen názor, ale aj orientáciu. Z čestných, odborne podkutých kritikov pomerov v spoločnosti sa stali nemilosrdní bojovníci proti „totalite“. Dlho mi trvalo pochopiť ich premenu z Pavla na Šavla. Prečo sa z múdrych, rozhľadených ľudí s vysokým morálnym kreditom stali povrchní, miestami vulgárni úradníci, kráčajúci cez mŕtvoly za vidinou moci?

Hovorí (a píše) sa mi o tom ťažko aj teraz, po toľkých rokoch. Možno preto, že s odstupom času vidím rozsah prehry, zmarených príležitostí a vysnívaných predstáv o lepšej, spravodlivejšej spoločnosti. Keď prešla prehra do štádia rozpadu, videl som ľudí, ktorí boli za to zodpovední, celkom zblízka. Takpovediac zoči voči. Nevidel som v ich tvári ani sklamanie, ani náznak pocitu viny. Iba neuspokojenú túžbu po moci.

Bál v opere sa skončil rozpadom. Spoločného štátu Čechov, Slovákov a ostatných národov, ktoré tvorili temer trištvrte storočia spoločný štát. Počas takzvanej politickej a ekonomickej transformácie sa za pár mesiacov rozpadli nielen tradičné spoločenské a kultúrne hodnoty, ktoré nás odlišovali od ostatných európskych krajín. Výpredaj domácej ekonomiky znamenal fakticky kolonizáciu krajiny, jej priemyslu, poľnohospodárstva, vnútorného trhu. A celkom na záver, aby bola transformácia nezvratná, dobrovoľne sme odovzdali ťažko nadobudnutú suverenitu cudzím mocnostiam.

Ak sa dnes niekomu chce oslavovať „Deň boja za slobodu a demokraciu“ mal by sa zoznámiť aj s knihou Normana Eislena, bývalého veľvyslanca USA v susednej, kedysi bratskej republike. Za skromným titulom „Obrancovia demokracie“ (Democracy´s Defeder) sa skrýva prehľad „cables“, tajných depeší veľvyslanectva USA v Prahe, za krátke obdobie od augusta po december roku 1989. Suchým jazykom depeší sa tu opisuje systematická, rutinná práca nad zosadením režimu v jednej krajine.

Nothing peronal, just business! Američanom to nemôžem mať za zlé. Ani šarmantnej pani veľvyslankyni s milým detským úsmevom, ani Tedovi, jej prvému tajomníkovi. Mal som šťastie oboch poznať osobne. Naozaj milí ľudia. Nakoniec, robili len svoju prácu.

Čo ma na depešiach diplomatov zaráža najviac? Koľko „nezávislých“ miestnych „zdrojov informácii“ im ochotne napomáhali. Nie je ťažké zistiť, kto z nich si delil moc po prevrate. Dnes ich ovenčujeme štátnymi vyznamenaniami.

A ešte niečo, čo je možno ešte dôležitejšie. Strobe Talbott, jeden z aktérov novembrového prevratu u nás, napísal ku knihe hodnotenie:

Ak sa spätne pozrieme na ponaučenie z roku 1989, stojí za to si zapamätať, akú úlohu zohrali po celé desaťročia diplomati USA pri snahe Európanov uskutočniť sen o slobodnej a spravodlivej spoločnosti.“

Koho slobodu máte na mysli, pán Talbott?

 

Nevideli ste niekde Grétu?

22.02.2021

Starý vtip o tom, že najlepší politický režim je ten, ktorý dokáže vyriešiť problémy, ktoré sám vytvára, sa vrátil do obehu. Presviedčame sa o tom denno-denne v podaní super-vlád i tej, ktorej platíme dane . Neviditeľný nepriateľ najvyspelejšej krajiny je rovnako nebezpečný aj pre tú, ktorú nazývame rozvojovú. Všetko sa akosi pomiešalo do jednej chaotickej guči. [...]

Rozpamätávanie

29.01.2021

Otázka ľudskej pamäte je pre históriu rovnako dôležitá, ako stohy dokumentov v archívoch. Možno je ešte dôležitejšia, pretože nesie nezmazateľné stopy individuálnych zážitkov. To, čo nedokáže zachytiť žiaden dokument. Spomienky na utrpenie obetí vojny boli spracované už v mnohých memoároch, dokumentárnych i umeleckých dielach. Väčšina z nich sa však týkala [...]

Pamäť, pred ktorou neunikneš

27.01.2021

27. januára 1945 oslobodili vojaci Červenej armády nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau neďaleko poľského Osvienčimu. Už šestnásť rokov je tento deň na celom svete pamiatkou na obete holokaustu. Podľa najnovších historiograficých údajov bolo počas II. svetovej vojny na území Európy okolo 42 tisíc podobných „zariadení“, ktorými prešlo od 15 do 20 [...]

protest demonštrácia hodžovo námestie bratislava

Šeliga s Krúpom chcú mať Kovaříka v parlamente, nepáčia sa im jeho slová aj činy

02.08.2021 14:06

Poliajný šéf Kovařík má vysvetliť zásah polície počas protestov v Bratislave a svoje slová, že na také demonštrácie si majú ľudia zvykať.

Eduard Heger

Heger má najmenej sledovateľov na sociálnych sieťach, najviac má Čaputová

02.08.2021 12:00

Najviac sledovateľov má na sociálnej sieti Facebook profil prezidentky SR Zuzany Čaputovej s viac ako 318-tisíc sledovateľmi.

Zuzana Čaputová, Ursula von der Leyenová

Polícia o 'prekrížených' rukách Čaputovej: Je to znak rešpektu, nie tajných spolkov

02.08.2021 11:36

Polícia vyvracia hoax, že Zuzana Čaputová, Ursula von der Leyenová a pápež patria do tajného spoločenstva, ktorého vyznávačom bol aj Hitler.

Rory Sabbatini

Sabbatiniho sporné tetovanie? Slováci o ňom debatujú na sociálnych sieťach

02.08.2021 11:08

Aké tetovanie má z vnútornej strany ľavej ruky čerstvý majiteľ striebra z olympiády Rory Sabbatini?

eurobooks

...za hranicami literatúry

Štatistiky blogu

Počet článkov: 46
Celková čítanosť: 60895x
Priemerná čítanosť článkov: 1324x

Autor blogu