Literatúra za hranicami

Prvý december 1989 bol piatok. Na veľvyslanectve USA mali plné ruky práce: Ted Russell napísal rozsiahlu depešu 08451 označenú ako „confidential“. Opisuje v nej včerajšie stretnutie amerických senátorov s predstaviteľmi Občianského fóra (OF), ktorí ich informovali o nedávnych dramatických udalostiach a zároveň im „predostreli víziu ďalšieho politického a ekonomického vývoja. OF si myslí, že najdôležitejšia je podpora vlády USA ich politickým požiadavkám, predovšetkým pomoc, ktorá bude minimalizovať možnosť silového potlačenia demokratických síl a ich súčasného úsilia o zmenu.“

Za OF sa stretnutia zúčastnili: katolícky kňaz Václav Malý, disidenti Ivan Gabal a Pavel Bratinka, filozof Martin Palouš, Pavel Bratinka a prognostik Tomáš Ježek, budúci „architekt“ veľkej privatizácie.

Na stretnutí lídri OF diskutovali s americkými senátormi o stratégii a taktike pri zostavovaní novej vlády „národného porozumenia.“ Celkom otvorene žiadali aj pomoc pri vytváraní novej straníckej štruktúry. Americký úradník v zátvorke uviedol, že „špeciálne žiadali NED (Národný fond pre demokraciu) o podporu pri vytváraní politických zoskupení, hoci nie je jasné, či je takáto požiadavka legálna.“

Pokiaľ šla reč o budúcnosti politického systému, reprezentanti OF vyjadrili názor, že v OF „sa temer každý  zhoduje v názore, že by sa mal v Československu vybudovať parlamentný systém západného štýlu. Medzivojnový systém parlamentarizmu môže slúžiť modelom do budúcnosti.“

Ešte zaujímavejšia je časť debaty senátorov s predstaviteľmi OF ohľadne budúcnosti vlastníckych vzťahov. Keďže v radoch OF bola aj veľmi silná ľavicovo orientovaná časť, uzhodli sa na tom, že sa budú vyhýbať „príliš tvrdým“ vyjadreniam, najmä pokiaľ ide o ich predstavu týkajúcu sa súkromného vlastníctva. Vytvorenie „trhovej ekonomiky so solídnymi ekonomickými programami“ nebolo cieľom demokratických premien, ktoré požadovala široká verejnosť v Československu. Predstavitelia OF si to uvedomovali a snažili sa svoju víziu zakryť heslami o jej modernizácii a vstupe zahraničných investorov. V zátvorke americký diplomat napíše: „To by znamenalo, že by aspoň spočiatku ostali veľké podniky vo vlastníctve štátu.“

Pozoruhodné je, že predstavitelia OF sa priznali na stretnutí s americkými senátormi, že aj keď nie československá ekonomika v ideálnej situácii, nevyžaduje si priamu pomoc zo Západu ako Poľsko, alebo Maďarsko. Z pohľadu dlhodobejšej „asistencie USA, vyjadrili reprezentanti OF presvedčenie, že najužitočnejšia bude pomoc v oblasti vzdelávania československých študentov v USA. Ďalším užitočným programom by bola prítomnosť amerických špecialistov v rôznych oblastiach priamo v Československu, ktorí by tu využili svoje schopnosti ako experti.“

Isto si aj čitateľ som mnou položí otázku, či mali 30 novembra 1989 spomínaní predstavitelia Občianskeho fóra oprávnenie rokovať s americkými senátormi o budúcnosti 15 miliónov spoluobčanov. Ale to sa ich dnes už asi nikto neopýta.

Citáty pochádzajú z knihy Democracy´s Defenders, ktorá vyšla nedávno.