Literatúra za hranicami

Kaukaz, tajuplná, vzrušujúca kamenná hradba medzi dvoma kontinentmi. Každý, komu sa pošťastí navštíviť tento vzdialený prírodný a kultúrny úkaz, ostane ku nemu prikovaný ako bájny Prometeus. Kaukaz ospievaný Puškinom, Lermontovom, Tolstojom. Človeku sa nechce veriť správam, ktoré už druhý týždeň otriasajú mediálne prostredie. Vojna medzi dvoma národmi, ktoré od vekov obývajú Kaukaz. Medzi Arménmi, jedným z najstarších kresťanských národov a Azerbajdžanmi, hrdým národom deliacim sa so susedmi o pohľad na biblickú horu Ararat.

Boľavou, nezahojenou ranou je konflikt o „škvarku“ na mape, o Náhorný Karabach, územie kde v lepších časoch žili v mieri a porozumení kresťania s moslimami. Ako to obvykle býva za vojnou medzi susedmi skrývajú záujmy vzdialených veľkých „bratov“. Kaukaz bol dejiskom mnohých krvavých konfliktov. Kým dávnejšie vojny medzi iránskymi a turkotatárskými kmeňmi neprerastali rodové spory, dnes je to súboj mocností, ktoré sa snažia získať kontrolu nad Strednou Áziou.

Súčasné média veľmi povrchne analyzujú podstatu dlhodobých konfliktoch v tomto regióne. Delenie na „dobrých“ a „zlých“, agresorov a obete, len zahaľuje skutočné ciele režisérov tejto vojny. Snaha Turecka o vzkriesenie turkotatárskej ríše sa môže na prvý pohľad zdať neuskutočniteľnou. Ale ako sme to už videli viackrát v tomto regióne, každý prostriedok je dobrý, keď je silná vôľa dosiahnuť vysnívaný cieľ.

Vojna cudzími rukami, podobne ako na Ukrajine, poskytuje predovšetkým zaoceánskym sponzorom isté výhody. Neúspech v Sýrii a v Líbyi si môžu z veľkej časti kompenzovať práve v Strednej Ázii. Tak ako to bolo už viackrát v minulosti. Od Krymskej vojny , cez boj o kaspické naftové polia v dvoch svetových vojnách, až po súčasný súboj o európsky trh s fosílnymi palivami. Všetko je opäť pohromade, ako klbko zmijí.