Michael Geoghegan
Pri návšteve veľkých kníhkupectiev môže čitateľ nadobudnúť dojem, že je na svete len pár spisovateľov, ktorých knihy zdobia výklady a preplnené police. Pravdou je, že literárneho „šafranu“ je stále menej a v literárnej kuchyni ho cítiť stále slabšie. Ale nestráca sa, tak ako sa nestratí ani kniha Michaela Geoghegana Ruins of the Reich (Ruiny ríše), ktorá práve vyšla v „gurmánskom“ vydavateľstve v Británii.
Vopred sa priznávam, že Michael je môj dobrý známy a pravidelne sa stretávame v našom kníhkupectve. To preto, že už dlhé roky reprezentuje významných britských vydavateľov. Veľa číta a cestuje. S Nemeckom a nemeckosťou ho spája nielen práca. Prevratné zmeny v Európe koncom osemdesiatich rokov minulého storočia ho zastihli vo Frankfurte. Odvtedy sa na jeho cestovnej mape objavujú aj krajiny bývalého sovietskeho bloku. To mu umožnilo rozšíriť pohľad na nemeckú kultúru aj o pôvodne nemecké územia, ktoré sa stali súčasťou iných štátov.
Pre Michaela Geoghegana je Nemecko stále jednou ríšou, pospájanou nielen jazykom, históriou, tradičnou kultúrou, literatúrou, umením, ale predovšetkým pocitom spolupatričnosti. V knihe však neostáva iba pri úvahách o minulosti. Snaží sa ich pospájať so súčasnosťou vo veľkej mozaike nového európskeho Nemecka.
Z pohľadu žánrovej literatúry sú Michaelove Ruiny Ríše skvelým príkladom ako sa znášajú v modernej próze cestopis s reflexiami, osobnými spomienkami a postrehmi. Pri našom ostatnom stretnutí koncom minulého roku si poťažkal, že ho vydavateľ prinútil odstrániť skoro polovicu pôvodného textu.
Akosi sme si odvykli čítať pomaly a dlho jednu knihu. Aj Michaelove Ruiny Ríše si naozaj zaslúžia pozorného a trpezlivého čitateľa.
Celá debata | RSS tejto debaty