Opäť máme v kalendári deň označený červeným ako sviatok. Dnes ho oslavujeme ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Pre drvivú väčšinu obyvateľstva je to jeden z tých sviatočných dní, ktoré nemajú iný význam než jednoducho voľný deň. Oficiálne sa do nášho pracovného kalendára dostal až v roku 2001 po búrlivej debate v parlamente. Ak sa vrátime späť o desaťročie, uvidíme, že bol už raz sviatkom, v spoločnom federatívnom Československu, s pomlčkou i bez. A keď budeme mať dostatok trpezlivosti i zvedavosti dostaneme sa ešte ďalej, do obdobia, ktoré sa dnes už bez úvodzoviek označuje za totalitu, kedy sme si 17. novembra pripomínali násilné uzatvorenie vysokých škôl v protektorátnom Česku, presnejšie v tej časti bývalej ČSR, ktorá ostala po Mníchovskom diktáte v 1938 a vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky.
Fajn, históriu máme za sebou, môžeme sa trochu pohrať s termínmi: boj, sloboda a demokracia.
Keďže slovo demokracia je v súčasnosti jedeným z najzneužívaných, začneme práve od neho. Takto chápal v 1989 roku demokraciu Robert Scruton:
„Demokracia znamená doslova vládu, ktorú uskutočňuje ľud ako celok (grécky démos), skôr než [vládu] akejkoľvek časti ľudu, triedy alebo určitých záujmových kruhov. Teória demokracia je nesmierne zložitá, čo je do istej miery dané problémami, ktoré sú spojené s pochopením toho, kto je ľud a ktoré skutky vlády možno pripísať skutočne skôr „jemu“ než vládnucim skupinám alebo určitým záujmom.“
Kúzelné, všakže? Ale poďme ďalej, máme pred sebou ešte zábavnejšiu šou. Jeho veľký rodák, Winston Churchill zanechal za sebou ešte väčší slovný skvost:
„Many forms of Government have been tried, and will be tried in this world of sin and woe. No one pretends that democracy is perfect or all-wise. Indeed it has been said that democracy is the worst form of Government except for all those other forms that have been tried from time to time.…“
Je to zrelý názor skúseného politika, ktorý po sedemdesiatke definitívne stratil pozíciu v reálnej politike a zvyšné dve desiatky rokov sa venoval maľbe a literatúre. Pre čitateľa, ktorý nie je silný v angličtine, alebo nevniká do jemných jazykových odtienkov postačí vedieť, že Churchill chápal demokraciu ako zlo nevyhnutné preto, aby sme sa vyhli ešte horšiemu.
J.V. Stalin, jeho situačný partner v protihitlerovskej koalícii, mal na demokraciu svojrázny názor, nepozbavený irónie:
„Vždy som si myslel, že demokracia je vláda ľudu, ale súdruh Roosevelt mi stručne vysvetlil, že demokracia je vláda amerického ľudu.“
Po 17. novembri 1989 sme sa opäť (hoci len na chvíľu) vrátili k chápaniu demokracie v duchu T.G. Masaryka, ktorý ju chápal širšie a veľmi poeticky:
„Demokracie je názor na život, spočívá na důvěře v lidi, v lidskost a v lidství. A není důvěry bez lásky, ani lásky bez důvěry. Řekl jsem jednou, že demokracie je diskuse, ale pravá diskuse je možná jen tam, kde si lidé navzájem důvěřují a poctivě hledají pravdu. Demokracie, to je hovor mezi rovnými, přemýšlení svobodných občanů před celou veřejností.“
Dúfam, že aj mladšie pokolenie zrodené po novembri 1989 chápe Masarykove slová i bez prekladu. Hoci výsledkom súdobého výkladu demokracie ako rozhovoru medzi rovnými, premýšľania slobodných občanov pred celou verejnosťou bol aj rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov o tri roky neskôr.
Dodnes sa pateticky opakuje heslo novembrových dní spred viac ako tridsiatimi rokmi, že láska a pravda zvíťazí nad nenávisťou a lžou. Dodnes čakáme, že sa niekedy naozaj naplní.
Zajtra sa pozrieme na význam slovného spojenia boj za slobodu.
Celá debata | RSS tejto debaty