Keď je prítomnosť pozbavená zmyslu i kúzla, najčastejšie hľadáme povzbudenie v minulosti. A štipku nádeje v budúcnosti. Hádam sa na mňa nenahneváte keď poviem, že svet novín, časopisov ba i celé spravodajstvo v éteri, boli v minulosti oveľa zaujímavejšie a predovšetkým užitočnejšie ako dnes. Vždy keď sa mi dostane do rúk výstrižok z novín, alebo aj celý časopis spred pol storočia, neviem sa od nich odtrhnúť. Od jasného pohľadu, zaujímavých skutočností a od príťažlivého obrazu sveta, v ktorom sme žili. Verte, to nie je nostalgia za minulosťou. Aj z profesionálneho pohľadu sú vtedajšie novinárske a spravodajské články na neporovnateľne vyššej úrovni. Ak si, samozrejme, dokážem odložiť čierno-biele okuliare odporu k „totalitným“ praktikám minulosti.
Noviny, časopisy, spravodajské relácie vždy slúžili niekomu. A to sa nezmenilo ani dnes. Ani do budúcna nemôžeme očakávať zmenu. Čo sa však zmenilo na nepoznanie je „zosietenie“ týchto prostriedkov verejnej komunikácie. Reset, ako by povedali súčasníci, nastal s príchodom internetu a sieťových aplikácii, predovšetkým mobilných zariadení. Z pohľadu vývoja to však nebolo tak novátorské. Prvú revolúciu sme zaznamenali hneď po vojne vďaka rozhlasovému a neskôr televíznemu vysielaniu. Tieto média však boli obmedzené na vysielaciu sieť. Nová vlna prerástla akékoľvek hranice a stala sa celosvetovou.
Obrovské kvalitatívne skoky neprinášajú vždy iba výrazný pokrok. Zvýšenie efektívnosti výroby neznamená automaticky zvýšenie kvality výrobkov. Najmä ak sú vopred určené pre masový trh. Platí to aj o novinách, časopisoch, či o spravodajstve. Ako tvrdí Mike Walsh v knihe Futuretainment dochádza tu k efektu útesu. Obvyklá kvalita sa doslova zrúti a návrat k pôvodnej úrovni je len postupný.
Pýtate sa, ako je možné, že sa v takejto situácii zvyšuje počet odberateľov takejto nekvalitnej „produkcie“? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Nárast odberateľov je priamo závislý od populačného výbuchu na Zemi, ktorý sme zaznamenali za posledné desaťročia. Obyvateľ starnúcej Európy to vníma s pochybnosťami. Veď naše krajiny sa ešte donedávna skôr vyľudňovali. Ale v exotických krajinách Ázie, Afriky populácia nielenže rástla ako z droždia, ale aj výrazne omladla. Podľa údajov, ktoré uverejnil v knihe Walsh, najväčšiu časť populácie dnes tvoria takzvaní Naturals, vo veku do 14 rokov, temer dve miliardy. Za nimi ide tesne populácia do 29 rokov (1,71 miliárd). Cez miliardu sa dostala aj skupina od 30 do 44 rokov. To znamená, že drvivá väčšina, temer päť miliárd obyvateľov Zeme, nemá skúsenosti s takou úrovňou verejnej komunikácie, na akú bola zvyklá vyspelá spoločnosť než nastala koncom minulého storočia spomínaná digitálna revolúcia.
Čitateľ si zákonite položí otázku: kto je v tejto situácii víťazom a kto porazeným? Ak so mnou súhlasíte, že efekt útesu spôsobil nebývalý prepad kultúry komunikácie, doslova jej debilizáciu, zníženie do úrovne ASAP (As Stupid As Possible), potom sa zhodneme na tom, že sme prehrali všetci. Bez vekového rozdielu.
Je vôbec niekto v tejto situácie víťazom? Zosieťovaná, konvergentná, či akokoľvek nazývaná verejná komunikácia je jedným z najväčších zdrojov ziskov nadnárodných gigantov. Ale to je len jeden víťaz. O druhom si viac povieme zajtra.
Celá debata | RSS tejto debaty