Keď sa nedávno vyjadril bývalý kulturista, herec hollywoodskych „blokbastrov“ a na dôvažok guvernér Kalifornie, A. Schwarzenegger, že nedávny útok na Kapitol pripomína Krištáľovú noc nacistov v Nemecku na sklonku 1938 roku, asi netušil, čo za slová vypustil do sociálnych sietí. Odpoveď prišla temer ihneď. Porovnávať nacistické pohromy proti židovským obyvateľom s živelnou ( a zrejme vyprovokovanou) demonštráciou v „srdci demokracie“, je dosť primitívne a veľmi nebezpečné. Ako sa ukázalo, v životopise úspešného Američana rakúskeho pôvodu, sú aj také kapitoly, ktoré vzbudzujú, jemne povedané, pochybnosti. Arnoldov otec bol presvedčený nacista a počas vojny sa ako dobrovoľník zúčastnil na vojenskej agresii v Sovietskom zväze. Z protokolov Norimberského tribunálu vieme, aké zločiny predovšetkým na civilnom obyvateľstve majú na svedomí takzvaní „polizai“, ku ktorým patril aj otec Arnolda.
V Norimbergu boli odsúdení iba pohlavári Tretej ríše. Väčšina aktívnych nacistov, vojakov i esesákov sa vyhli trestu i v rámci takzvanej denacifikácie. Obzvlášť jednoduché to mali tí Európania, ktorí sa po porážke nacizmu ocitli v západnej zóne. Americké vedenie prijalo hneď po skončení vojny zákony, ktoré umožňovali významným pohlavárom Tretej ríše, ale aj iným „odborníkom“ vycestovať a usadiť sa v slobodnej zemi. Tak sa dostali za Oceán nielen jadroví vedci, chemici, technológovia, ale aj vojnoví zločinci, ktorí unikli spravodlivosti. Za veľkorysosť sa odmenili novej vlasti statočnou prácou. Napríklad i pri budovaní siete výzvednej služby CIA.
Dnes nie je ničím neobvyklým, keď sa verejne vyjadrí niektorý z žijúcich veteránov SS a Wehrmachtu, že vlastne bojovali proti boľševizmu. V duchu tézy:„Keby sme nenapadli my, Stalin by napadol na nás.“
Odkiaľ vzal A. Schwarzenegger ( narodil sa roku 1947) smelosť prirovnávať veľkú časť jeho súčasných spoluobčanov s nacistami, ktorí boli spoluobčanmi jeho otca? Naporúdzi máme hneď niekoľko vysvetlení. Akademické vysvetlenie nám ponúkol B.C. Hett v knihe „The Death of Democracy“ v ktorej analyzoval príchod nacistov k moci začiatkom 30. rokom minulého storočia. Považuje to za prirodzené vyústenie krízy v liberálno demokratickom prostredí. V snahe vyriešiť problémy, ktoré spôsobil kapitalistický režim, chytajú sa jeho pohlavári vodcov schopných na všetko.
Ak sa čitateľovi zdá, že je to za vlasy pritiahnuté, pridáme ešte jeden čerstvý príklad. V tom istom čase keď sa zaskvel Arnold, sa len o dvanásť rokov mladšia novozvolená členka kongresu USA Mary Miller na mítingu Zachráňme republiku vo Washingtone vyjadrila dosť jasne:
„Hitler mal v jednom pravdu, keď povedal: ‚Budúcnosť je za tým, kto má na svojej strane mládež.’“
Za svoj výrok sa ihneď ospravedlnila. Veď to predsa myslela dobre… Odkiaľ a prečo vzala dcéra prisťahovalcov z Nemecka, matka siedmych detí a sedemnástich vnúčat, tento citát, však nevysvetlila.
Naháňame politických „chuligánov“ v parlamente, ktorí sa hlásia k odkazu vojnovej Slovenskej republiky. Ale uniká nám, ako sa už aj v parlamentných laviciach po svete oživuje hydra v hnedej košeli.
Celá debata | RSS tejto debaty